Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom domény webového sídla.
Útvar udržateľného rozvoja a analýz
Rada vlády pre udržateľný rozvoj a jeho financovanie
Rada vlády SR pre udržateľný rozvoj a jeho financovanie (ďalej len „rada“) je koordinačný a poradný orgán vlády SR v oblasti dlhodobého strategického smerovania krajiny k udržateľnému rozvoju a jeho udržateľnému financovaniu, koherencie politík a vykonávania Plánu obnovy a odolnosti SR. Vznikom rady došlo k racionalizácii poradných orgánov vlády SR, a to zlúčením troch existujúcich poradných orgánov, menovite:
Rady vlády SR pre Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj,
Rady vlády SR pre Plán obnovy a odolnosti Slovenskej republiky,
Udržateľný rozvoj predstavuje rovnováhu medzi napĺňaním potrieb súčasnosti a schopnosťou budúcich generácií uspokojovať ich vlastné potreby. Ide o spôsob dosahovania hospodárskeho rastu, ktorý neprebieha na úkor životného prostredia, sociálnej stability a kvality života.
Udržateľný rozvoj stojí na troch navzájom prepojených pilieroch:
• hospodársky rozvoj,
• sociálna spravodlivosť a súdržnosť,
• ochrana životného prostredia.
Tieto piliere nemožno riešiť izolovane – ich rovnováha je predpokladom dlhodobej prosperity a stability.
Časový harmonogram
december 2025
Vypracovanie návrhu rámca merania blahobytu v spolupráci so Štatistickým úradom SR, ktorý reflektuje momentálne trendy v spoločnosti a vo svete, na základe uznesenia vlády 3/2025.
Pracovná skupina Rady pre Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj, v rámci dobrovoľnej pracovnej skupiny (VTF) vypracovala „Odporúčania s ohľadom na proces revízie HLPF 2026 (rezolúcia VZ OSN 78/285)“. Tieto odporúčania budú postúpené Delegácii EÚ pri OSN v New Yorku ako usmernenie v kontexte revízie Politického fóra na vysokej úrovni pre udržateľný rozvoj v roku 2026 v súlade s rezolúciou VZ OSN 78/285.
19. november 2025
Východiská a postup vypracovania Vízie a stratégie rozvoja Slovenska do roku 2040 – Slovensko 2040. Uznesením vlády 561/2025.
Zámer vypracovať „Víziu a stratégiu rozvoja Slovenska do roku 2040 – Slovensko 2040“. Uznesením vlády SR 358/2025.
január 2025
Vznik Rady vlády SR pre udržateľný rozvoj a jeho financovanie. Nový poradný orgán nahradí činnosť troch doterajších poradných orgánov – Rady vlády SR pre Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj, Rady vlády SR pre Európsku zelenú dohodu a Rady vlády SR pre Plán obnovy a odolnosti Slovenskej republiky.
Na pôde OSN v New Yorku bol predstavený národný implementačný rámec udržateľného rozvoja na Slovensku, spolu so zhodnotením pokroku v implementácii Agendy 2030 a identifikáciou kľúčových zmien, ktoré sú nevyhnutné pre efektívnejšiu implementáciu Agendy 2030 na národnej aj medzinárodnej úrovni.
V rámci pravidelného monitoringu Agendy 2030 poskytuje správa kvantitatívne hodnotenie pokroku SR pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja. Súčasťou je aj informácia o implementácii Agendy 2030 Slovenskou republikou v medzinárodnom prostredí.
Vízia 2030 je odpoveďou na dlhodobú potrebu zakotviť strategické smerovanie Slovenska. Nadväzuje na národné priority Agendy 2030 a bola pripravené participatívnom procese pri zapojení všetkých zložiek spoločnosti. Zároveň plní aj úlohu Národnej stratégie regionálneho rozvoja.
Monitorovacia správa podáva informáciu o výsledkoch dosiahnutých v národných prioritách Agendy 2030 v období od ich schválenia v júli 2018 až do apríla 2020. Súčasťou je aj informácia o implementácii Agendy 2030 Slovenskou republikou v medzinárodnom prostredí.
8. september 2020
5. zasadnutie Rady vlády SR pre Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj
Predmetom rokovania boli výsledky prvej správy o dosiahnutých výsledkoch v národných prioritách implementácie Agendy 2030.
27. máj 2020
4. zasadnutie Rady vlády SR pre Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj
Témou zasadnutia bola príprava prvej správy o dosiahnutých výsledkoch v národných prioritách implementácie Agendy 2030.
23. september 2019
Národný konvent
Za účasti predstaviteľov vlády, Národnej rady, samospráv a zainteresovaných aktérov, kde bol predstavený návrh Vízie a stratégie rozvoja Slovenska do roku 2030, ktorá má za cieľ posilniť koherenciu kľúčových politík štátu.
16. september 2019
3. zasadnutie Rady vlády SR pre Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj
Témou zasadnutia bola príprava Vízie a stratégie rozvoja Slovenska do roku 2030 a Národného konventu, na ktorom bol tento kľúčový dokument predstavený.
NIP SR obsahuje charakteristiky súčasného stavu jednotlivých sektorov (doprava, energetika, informatizácia a elektronické komunikácie, vzdelávanie, výskum a inovácie, zdravotníctvo, životné prostredie, poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo, sociálna inklúzia a zamestnanosť, regionálny rozvoj), želaného stavu v roku 2030 a kľúčové investičné programy a projekty pre dosiahnutie želaného stavu.
Na pôde OSN v New Yorku bol predstavený pokrok v implementácii Agendy 2030 na Slovensku, spolu s národnými prioritami, príkladmi dobrej praxe a plánovanými ďalšími krokmi.
Po širokom participatívnom procese bola globálna Agenda 2030 premietnutá do 6 strategických priorít pre udržateľný rozvoj Slovenska. Sú nimi: udržateľná ekonomika, vzdelanie, zdravie, boj proti chudobe, adaptácia na zmenu klímy a právny štát.
15. máj 2018
2. zasadnutie Rady vlády SR pre Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj
Predmetom rokovania boli národné priority Agendy 2030, ktoré vzišli z participatívneho procesu.
marec-apríl 2018
Participatívny proces tvorby národných priorít implementácie Agendy 2030
10 stretnutí s odborníkmi a občianskou spoločnosťou v Bratislave aj regiónoch viedlo k vytýčeniu 6 národných priorít pre udržateľný rozvoj Slovenska: udržateľná ekonomika, vzdelanie, zdravie, boj proti chudobe, adaptácia na zmenu klímy a právny štát.
12. december 2017
1. zasadnutie Rady vlády pre Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj
Témou úvodného zasadnutia bola príprava participatívneho procesu návrhu národných priorít implementácie Agendy 2030.
júl 2017
Vznik Rady vlády SR pre Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj
Úlohou Rady je zabezpečenie celospoločenského dialógu v oblasti udržateľného rozvoja a jeho integrácie do všetkých verejných politík. Pracovným orgánom Rady je Pracovná skupina pre implementáciu Agendy 2030 a prípravu Národného investičného plánu.
Nastavenie rámca, ktorý umožní lepšiu koordináciu a účinnejšie riešenie komplexných prierezových problémov obsiahnutých v Agende 2030, ktoré sú v pôsobnosti viacerých štátnych orgánov a inštitúcií, a zároveň sa týkajú celej spoločnosti.
Metodika usmerňujúca a zjednocujúca celý proces postupov prípravy, tvorby a implementácie strategických dokumentov vlády SR. Je záväzná pre všetky prierezové a sektorové národné stratégie a má odporúčací charakter pre stratégie na regionálnej a miestnej úrovni.
Cestovná mapa k zavedeniu strategického plánovania a strategického projektového riadenia vrátane vypracovania národného strategického investičného rámca, za účelom zastabilizovania kľúčových verejných investičných projektov naprieč politickými cyklami.
Zakotvenie princípu delenej zodpovednosti za vnútroštátnu a externú implementáciu agendy medzi Úradom vlády SR a Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.
Ciele udržateľného rozvoja
Nové pochopenie prosperity a rozvoja
Novodobá diskusia o udržateľnom rozvoji sa začala formovať v roku 1987, keď Brundtlandská správa OSN definovala udržateľný rozvoj ako rozvoj, ktorý napĺňa potreby súčasnosti bez ohrozenia možností budúcich generácií. Impulzom na jeho presadzovanie bol Samit Zeme v Rio de Janeiro v roku 1992 a prijatie Agendy 21. Slovensko svoj záväzok potvrdilo Národnou stratégiou trvalo udržateľného rozvoja z roku 2001 schválenou uznesením vlády SR č. 978/2001 a uznesením Národnej rady SR č. 1989/2002. Zásadný prelom predstavuje rok 2015, keď OSN prijala Agendu 2030 so 17 cieľmi udržateľného rozvoja, ktoré sa týkajú všetkých úrovní spoločnosti a boli na Slovensku premietnuté do Vízie a stratégie rozvoja Slovenska do roku 2030.
Agenda 2030 prináša nový pohľad na prosperitu, presahujúci ukazovatele HDP, a zdôrazňuje transformáciu ekonomík smerom k zodpovednej výrobe, spotrebe a využívaniu čistej energie v súlade s Parížskou dohodou o zmene klímy. Jej jadrom je boj proti chudobe a nerovnostiam a princíp „nenechať nikoho bokom“. Pokrok však spomaľujú globálne krízy vrátane pandémie, vojny na Ukrajine, klimatické zmeny a rastúce zadlženia. Dosiahnutie cieľov si preto vyžaduje systémové zmeny, posilnenie globálneho partnerstva a vyššiu koherenciu politík pre udržateľný rozvoj.
Ciele Agendy 2030 je možné dosiahnuť iba prostredníctvom systémových zmien a intenzívnej spolupráce v globálnom partnerstve. Nástrojom pre dosiahnutie týchto zmien je predovšetkým zlepšenie koherencie politík pre udržateľný rozvoj, v zmysle Odporúčaní OECD pre koherenciu politík pre udržateľný rozvoj z roku 2019. Ide o nástroj, ktorý pomáha krajinám navrhovať a implementovať politiky, ktoré riešia na prvý pohľad často protichodné ekonomické, sociálne a environmentálne záujmy.
Globálny rámec: Agenda 2030
V roku 2015 prijali členské štáty Organizácie Spojených národov Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorá definuje 17 cieľov udržateľného rozvoja (SDGs). Tieto ciele sú univerzálne, vzájomne prepojené a týkajú sa všetkých krajín bez rozdielu stupňa rozvoja.
Agenda 2030 prináša nový pohľad na prosperitu a presahuje hodnotenie výlučne prostredníctvom HDP a zdôrazňuje kvalitu života, rovnosť príležitostí, ochranu prírodných zdrojov a odolnosť spoločnosti.
Kľúčovým princípom je záväzok „Nenechať nikoho bokom“ (Leave no one behind), ktorý zdôrazňuje potrebu osobitnej pozornosti najzraniteľnejším skupinám obyvateľstva.
Päť základných princípov Agendy 2030
Agenda 2030 je postavená na piatich vzájomne prepojených princípoch:
1. Človek
Odstránenie chudoby a hladu vo všetkých formách, zabezpečenie dôstojnosti, rovnosti a zdravého prostredia pre všetkých.
2. Planéta
Ochrana prírodných zdrojov, podpora udržateľnej výroby a spotreby, riešenie zmeny klímy a ochrana biodiverzity.
3. Prosperita
Podpora hospodárskeho, sociálneho a technologického pokroku v súlade s ochranou prírody.
4. Mier
Budovanie spravodlivých, inkluzívnych a bezpečných spoločností ako základ udržateľného rozvoja.
5. Partnerstvo
Spolupráca štátov, samospráv, súkromného sektora, akademickej obce a občianskej spoločnosti pri implementácii cieľov.
Monitorovanie a implementácia
Dosahovanie cieľov udržateľného rozvoja je podmienené systematickým monitorovaním prostredníctvom merateľných indikátorov na globálnej, regionálnej a národnej úrovni.
Efektívna implementácia si vyžaduje:
koherenciu verejných politík,
prepojenie ekonomických, sociálnych a environmentálnych opatrení,
systematické hodnotenie dopadov rozhodnutí,
dlhodobé investície do odolnosti spoločnosti.
Všetky krajiny sú zároveň vyzývané, aby pravidelne informovali o svojich úsiliach a pokroku prostredníctvom dobrovoľných národných správ (Voluntary National Reviews, VNR) na Politickom fóre na vysokej úrovni pre udržateľný rozvoj Organizácie Spojených národov (UN High-Level Political Forum on Sustainable Development, HLPF). Slovensko prezentovalo dobrovoľnú správu o pokroku v implementácii Agendy 2030 v roku 2018 a 2023.
Blahobyt
Blahobyt (well-being) vyjadruje, ako sa ľuďom v krajine žije.. Nejde len o to, koľko ekonomika vyprodukuje alebo aký vysoký je príjem domácností. Blahobyt zahŕňa viacero oblastí života, ktoré ovplyvňujú kvalitu života ľudí, ich možnosti a životné podmienky.
Pri meraní blahobytu preto sledujeme zdravie, vzdelávanie, príjem a materiálne podmienky, prácu a pracovný život, bývanie, bezpečnosť, sociálne vzťahy či životné prostredie..
Ekonomický rast je dôležitý, no sám o sebe nehovorí celý príbeh o tom, ako sa ľuďom na Slovensku žije. Meranie blahobytu dopĺňa ekonomické ukazovatele (HDP) o širší pohľad na život ľudí a spoločnosti, nechce ho nahradiť. Pomáha identifikovať oblasti, v ktorých sa podmienky zlepšujú, ale aj tie, kde pretrvávajú problémy alebo rozdiely medzi skupinami obyvateľstva.
Uznesením vlády č. 3/2025, úlohou C1, sa ukladá podpredsedovi vlády pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku vypracovať návrh konceptu merania blahobytu s previazaním na monitorovanie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj.
Národný rámec na meranie blahobytu sa vypracoval s spolupráci s Úradom vlády SR, Štatistickým úradom SR, exportmi z OECD. Vďaka spolupráci s neziskovou organizáciu DEKK inštitút sa nám podarilo zozbierať dáta o tom, čo je pre ľudí žijúcich na Slovensku naozaj dôležité.
Meraniu blahobytu a rozvoj ukazovateľov, ktoré zachytávajú pokrok spoločnosti, nad rámec HDP (Beyond GDP) sa venuje aj Organizácia Spojených národov (OSN).
Správa Čo je dôležité, treba aj merať: Kompas pokroku pre ľudí a planétu od Expertnej skupiny OSN na vysokej úrovni pre Beyond GDP predstavuje návrh, ako merať pokrok spoločnosti nad rámec HDP,so zameraním na blahobyt ľudí, rovnosť, inklúziu a udržateľnosť. Navrhuje spoločný rámec ukazovateľov, ktorý má dopĺňať HDP, nie ho nahrádzať.
Elements Paperpredstavuje ďalší krok v globálnej diskusii OSN o tom, ako merať pokrok nad rámec HDP. Prináša podnety k podobe ukazovateľov, ich využívaniu na národnej úrovni a ďalšiemu smerovaniu agendy Beyond GDP.
Projekty
TSI (Technical Support Instrument)
Nástroj technickej podpory (TSI) je program EÚ, ktorý poskytuje členským štátom EÚ technickú a odbornú expertízu v ich úsilí nastavovať a realizovať reformy. Nástroj TSI môžu využiť všetky štátne a verejné inštitúcie bez potreby spolufinancovania zo strany členských štátov.
Prostredníctvom TSI môžu žiadatelia uskutočňovať reformy za pomoci strategického a právneho poradenstva na mieru, vypracovania štúdií a postupov, odbornej prípravy, výmeny skúseností a pod. TSI môže byť využité v akejkoľvek fáze reformného procesu, od prípravy a návrhu až po spustenie, realizáciu a vyhodnotenie reforiem.
TSI je určený aj na uľahčenie implementácie novej európskej legislatívy a v neposlednom rade umožňuje realizovať mobilitu úradníkov štátnej a verejnej správy za účelom výmeny skúseností a zdieľania dobrej praxe medzi partnerskými inštitúciami v iných členských krajinách EÚ (program PACE – Public Administration Cooperation Exchange).
Projekty TSI sa môžu podávať aj v spolupráci s inštitúciami v ďalších členských krajinách EÚ vo forme multi-country projektov.
Národnou koordinačnou autoritou pre TSI je Ministerstvo financií SR.
PCSD
Budovanie koherencie politík pre udržateľný rozvoj (Policy Coherence for Sustainable Development, PCSD)
Projekt „Budovanie koherencie politík pre udržateľný rozvoj (PCSD)“ predstavuje cielenú podporu Slovenskej republiky pri posilňovaní strategického riadenia, koordinácie verejných politík a efektívnej implementácie Agendy 2030 a cieľov udržateľného rozvoja (SDGs).
1) Kick off
Hlavné ciele projektu pre Slovensko
Hlavným cieľom projektu je zlepšiť koherenciu verejných politík a posilniť kapacity štátnej správy, najmä na úrovni centra vládnutia, tak aby:
podporovala dlhodobé strategické plánovanie a kontinuitu verejných politík,
zabezpečila prepojenie politík s financovaním (EÚ aj národné zdroje),
zlepšila horizontálnu aj vertikálnu koordináciu medzi rezortmi a úrovňami verejnej správy,
umožnila rozhodovaniena základe dát a efektívne monitorovanie pokroku v oblasti udržateľného rozvoja,
rozvíjala koncept udržateľného blahobytu (well-being) ako súčasť tvorby politík.
Projekt reaguje na identifikované systémové problémy, ako sú fragmentácia politík a financovania, nedostatočné analytické kapacity, slabé prepojenie stratégií s investíciami a obmedzené monitorovanie pokroku.
Očakávané výsledky a prínosy
lepšie zosúladenie politík a investícií s integráciou cieľov udržateľného rozvoja,
posilnenie „whole-of-government“ prístupu, teda koordinovaného riadenia naprieč rezortmi,
zvýšenie efektívnosti verejných politík a ich dlhodobých dopadov,
zlepšenie monitorovania a hodnotenia pokroku, vrátane využívania dát,
zrýchlenie implementácie SDGs a zníženie regionálnych a sociálnych rozdielov.
Celkový význam projektu
Projekt predstavuje kľúčový krok k modernizácii riadenia verejných politík na Slovensku. Posilnením koherencie, kapacít a strategického plánovania má potenciál zabezpečiť efektívnejšie využívanie verejných zdrojov, lepšie reagovať na komplexné výzvy a podporiť dlhodobý a udržateľný rozvoj krajiny.
2) Úvodná správa3) Analýza zameraná na špecifiká Slovenska
Fact-finding misia OECD (02.04 – 04.04.2025) na Slovensku bola realizovaná v rámci viacnárodného projektu zameraného na budovanie koherencie politík pre udržateľný rozvoj (PCSD), financovaného prostredníctvom nástroja technickej podpory Európskej komisie (TSI). Jej hlavným cieľom je posilniť schopnosť verejnej správy zabezpečiť koordinovaný, „whole-of-government“ prístup k tvorbe a implementácii verejných politík v súlade s princípmi udržateľného rozvoja.
Misia sa zameriava najmä na zlepšenie strategického riadenia na úrovni centra vládnutia, posilnenie prepojenia medzi jednotlivými rezortmi a úrovňami verejnej správy (centrálna, regionálna a lokálna), ako aj na efektívnejšie zosúladenie verejných investícií s prioritami štátu a udržateľného rozvoja. Dôležitou ambíciou je tiež rozvoj kapacít v oblasti monitorovania, hodnotenia a strategickej komunikácie, ktoré umožnia lepšie sledovať plnenie cieľov a výsledkov verejných politík.
Na účely komplexného pochopenia rozsahu identifikovaných výziev OECD tím v rámci misie realizoval rozhovory so zástupcami jednotlivých ministerstiev, kľúčových inštitúcií verejnej správy a neziskového sektora. Tieto konzultácie umožnili presnejšie identifikovať hlavné problémy v oblasti koordinácie politík a zabezpečiť, aby pripravované odporúčania reflektovali reálne potreby a špecifiká slovenského prostredia.
Hlavným účelom fact-finding misie bolo zmapovať aktuálny stav inštitucionálneho nastavenia, identifikovať kľúčové výzvy a bariéry v oblasti koordinácie politík a navrhnúť odporúčania na ich odstránenie. Osobitný dôraz sa kládol na budovanie tzv. „centra vládnutia“ ako koordinačného centra pre strategické plánovanie a implementáciu, ako aj na integráciu princípov udržateľného blahobytu (sustainable well-being) do verejných politík.
Výsledkom misie bude súbor odporúčaní smerujúcich k posilneniu koherencie politík, efektívnejšiemu využívaniu verejných zdrojov a dlhodobo udržateľnému rozvoju Slovenskej republiky.
4) Budovanie kapacít
V rámci projektu Budovania koherencie politík pre udržateľný rozvoj (PCSD) sa uskutočnili dva nadväzujúce workshopy zamerané na meranie udržateľného blahobytu a využívanie digitálnych nástrojov pri riadení verejných politík.
1) Konceptualizácia a hodnotenie udržateľného blahobytu v Slovenskej republike
Workshop sa uskutočnil 13. novembra 2025 v Bratislave. Jeho cieľom bolo predstaviť prístupy k meraniu udržateľného blahobytu ako komplexnejšieho nástroja hodnotenia spoločenského pokroku nad rámec tradičných ekonomických ukazovateľov a diskutovať o jeho využití vo verejných politikách. Pozornosť sa venovala najmä národnému rámcu blahobytu, jeho prepojeniu s cieľmi udržateľného rozvoja (SDGs) a možnostiam využitia v rozpočtovaní, hodnotení politík a strategickom plánovaní.
Súčasťou workshopu bola výmena skúseností s OECD a partnermi z Luxemburska, Holandska, Talianska a Škótska. Diskusia identifikovala kľúčové výzvy v oblasti dát, monitorovania a implementácie a podporila ďalší rozvoj slovenského rámca merania blahobytu a jeho prepojenie s medzinárodnými štandardmi.
Na workshope sa zúčastnili zástupcovia slovenských inštitúcií vrátane MZVEZ SR, ÚPPVL, Úradu vlády SR, Štatistického úradu SR a Najvyššieho kontrolného úradu, ako aj experti OECD a Európskej komisie (SG REFORM).
2) Využívanie digitálnych platforiem na podporu koherentných a efektívnych politík udržateľného rozvoja
Workshop sa uskutočnil 11. – 12. marca 2026 v Bratislave a nadviazal na predchádzajúce aktivity projektu.
Workshop sa zameral na využitie digitálnych platforiem centrom vlády (Centre of Government – CoG) na podporu koordinácie verejných politík, monitorovanie vládnych priorít a posilnenie koherencie politík pre udržateľný rozvoj. Diskutovalo sa o prepájaní dát, identifikácii synergií a kompromisov medzi politikami a podpore rozhodovania založeného na dôkazoch.
Účastníci sa venovali technickému dizajnu dátových platforiem, ich začleneniu do rozhodovacích procesov a využitiu pri strategickom riadení. Diskusia zároveň poukázala na výzvy v oblasti kvality a prepojenosti dát, riadiacich štruktúr a zapojenia používateľov. Výstupy workshopu budú relevantné aj pre strategické dokumenty SR, ako sú Vízia a stratégia rozvoja Slovenska do roku 2040, Investičný plán Slovensko a Národný a regionálny partnerský plán 2028 – 2034.
Na workshope sa zúčastnili zástupcovia Úradu vlády SR a ÚPPVL, experti OECD a Európskej komisie (SG REFORM) a partneri z Veľkej Británie, Grécka a Portugalska.
5) Odporúčania OECD ku kohorencii politík udržateľného rozvoja 6) Living labs a študijné návštevy (Pripravujeme)7) Spoločná správa (Pripravujeme)Zvýšenie čerpania fondov EŠIF, odstránenie nadmernej regulácie a podpora investícií orientovaných na výsledky v období 2021 – 2027
Národné, regionálne a miestne orgány verejnej správy v členských štátoch EÚ čelia zložitým výzvam. Spolupráca na európskej úrovni môže pomôcť využiť dostupné poznatky, uľahčiť vzájomné učenie sa a podporu medzi partnermi. Iniciatíva Výmena spolupráce vo verejnej správe (PACE) je neoddeliteľnou súčasťou oznámenia Európskej komisie o posilnení Európskeho administratívneho priestoru (ComPAct).
Od roku 2023 sa väčšina členských štátov zúčastnila viacerých výmenných aktivít založených na identifikovaných potrebách a prioritách verejných správ, vrátane digitálnej a zelenej transformácie, zlepšovania výkonnosti verejnej správy a implementácie právnych predpisov a nástrojov EÚ.
