Slovensko a Poľsko spoločne posilňujú strategickú spoluprácu s Ukrajinou: Karpatská iniciatíva smeruje k plnoprávnemu trilaterálnemu formátu
Poverený podpredseda vlády SR pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku a minister školstva, vedy, výskumu a mládeže SR Tomáš Drucker absolvoval 19. januára 2026 bilaterálne rokovanie s Pawełom Kowalom, predsedom zahraničného výboru Sejmu Poľskej republiky a splnomocnencom vlády Poľskej republiky pre obnovu a rekonštrukciu Ukrajiny. Hlavným cieľom stretnutia bolo zhodnotenie doterajšieho pokroku a načrtnutie ďalších krokov v rámci Karpatskej iniciatívy, ktorá predstavuje kľúčový formát pre rozvoj prihraničných regiónov a úspešnú integráciu Ukrajiny do európskych štruktúr.
Od vízie k hmatateľným výsledkom
Karpatská iniciatíva, úspešne odštartovaná v marci 2025 v Prešove, vstupuje do svojej ďalšej, vecne orientovanej fázy. Podpredseda vlády Tomáš Drucker počas rokovania potvrdil, že táto platforma sa stáva dôležitým motorom regionálnej stability a hospodárskeho rozvoja, pričom jej význam spočíva v úzkej spolupráci prihraničných území – Košického a Prešovského kraja na slovenskej strane, Podkarpatského a Lubelského vojvodstva v Poľsku a Zakarpatskej a Ľvivskej oblasti na Ukrajine.
V rámci diskusie obaja predstavitelia vyjadrili presvedčenie, že v krátkom čase možno očakávať pozitívny posun pri kreovaní tejto iniciatívy v trilaterálnom formáte medzi Slovenskom, Poľskom a Ukrajinou. Spoločnou ambíciou všetkých strán je pripraviť a podpísať spoločný List o zámere, čím sa inštitucionalizuje spolupráca na úrovni národných vlád, regiónov, akademickej obce a podnikateľského sektora.
Komplexný prístup k regionálnemu rozvoju
Sila Karpatskej iniciatívy spočíva v jej multidimenzionálnom charaktere, ktorý bol definovaný už počas jej prvého zasadnutia v Prešove. Spolupráca je štruktúrovaná do štyroch kľúčových pracovných skupín: biznis, so zameraním na podporu malých a stredných podnikov a inovácií; akadémia, zameraná na sieťovanie univerzít, spoločný výskum a zdieľanie know-how; regióny, zamerané na koordináciu samospráv a zelenú transformáciu; a štátna úroveň, ktorá zabezpečuje spoločnú strategickú víziu, koordináciu a synchronizáciu využívania eurofondov.
Tento integrovaný prístup umožňuje krajinám pripraviť zoznam spoločných strategických projektov, ktorý bude kľúčovým argumentom pri ďalších rokovaniach napr. o budúcom Viacročnom finančnom rámci EÚ na roky 2028 – 2034. Slovensko pritom dbá na to, aby boli tieto aktivity plne v súlade s „Cestovnou mapou spoločných aktivít medzi vládou Slovenskej republiky a kabinetom ministrov Ukrajiny 2.0“, ktorú podpísali predsedovia vlád Slovenska a Ukrajiny v Košiciach.
Strategické infraštruktúrne priority Slovenska
Pre úspech iniciatívy a efektívnu obnovu nášho suseda je nevyhnutné sústrediť sa na projekty, ktoré odstránia logistické úzke hrdlá a posilnia energetickú bezpečnosť celého regiónu. Slovensko v tomto kontexte presadzuje štyri kritické projekty:
- Dostavba diaľnice D1 po štátnu hranicu s Ukrajinou.
- Budovanie koridoru R4 (Via Carpatia) v severo-južnom smere smerom do Poľska na podporu tzv. trás solidarity (Solidarity Lanes), nakoľko je to časovo najefektívnejšie trasa do Ľvivskej oblasti.
- Modernizácia energetického interkonektora na linke Mukačevo – Veľké Kapušany – Lemešany pre zabezpečenie robustnej regionálnej energetickej stability.
- Kapacitné rozšírenie a modernizácia hraničného priechodu Vyšné Nemecké – Užhorod, kde sa nedávno historicky po prvý krát spustila časť hraničného priechodu pre peších a cyklistov.
Smerom k Ukraine Recovery Conference (URC 2026)
Dôležitou témou rozhovoru boli aj prípravy na prestížnu medzinárodnú konferenciu o obnove Ukrajiny (URC 2026), ktorú bude v roku 2026 hostiť Poľsko. Poľský partner detailne informoval o plánoch podujatia a potvrdil, že so slovenskou účasťou na tomto dôležitom fóre sa plne počíta.
Slovenská strana v tejto súvislosti navrhne zorganizovať na Slovensku expertné podujatie na vysokej úrovni, aj v kontexte prípravy na URC 2026. Podujatie by sa malo zamerať na tému komplexnej konektivity – od dopravných a logistických koridorov cez energetické prepojenia až po digitálnu infraštruktúru a cezhraničnú spoluprácu. Cieľom je prezentovať hmatateľný pokrok Karpatskej iniciatívy medzinárodným donorom a finančným inštitúciám ešte pred samotnou konferenciou v Poľsku.
Karpatský región sa vďaka týmto pragmatickým aktivitám profiluje ako strategická brána medzi Ukrajinou a Európskou úniou, čo prinesie nové investičné príležitosti, zvýši hospodársku odolnosť a posilní stabilitu celého makroregiónu.
