CKO

Stratégia Európa 2020

V r. 2010 po rozsiahlych celoeurópskych diskusiách Európska rada schválila nástupnícku stratégiu Lisabonskej stratégie pre ďalšie obdobie – stratégiu Európa 2020.

Podstatou stratégie je koordinácia hospodárskych politík a politík zamestnanosti s cieľom zabezpečovať rast a zamestnanosť. Stratégia z obsahového hľadiska zastrešuje cielený výber tém, rôznych iniciatív a sektorových stratégií z viacerých politík EÚ, hlavne výskumu, vzdelávania, zamestnanosti a sociálnych záležitostí, informačnej spoločnosti, podnikania a priemyslu, energetiky, životného prostredia. Krajiny Európskej únie, najmä tie, ktoré používajú euro, koordinujú počas celého roka svoje hospodárske a fiškálne politiky, aby si zosúladili spoločné ciele a povinnosti.

Jedným zo základných nástrojov stratégie sa stali integrované usmernenia o hlavných smeroch hospodárskych politík a usmernenia politík zamestnanosti.

Hlavné smery hospodárskych politík členských štátov a Únie –  časť I integrovaných usmernení stratégie Európa 2020

Usmernenia pre politiky zamestnanosti členských štátov  – časť II integrovaných usmernení stratégie Európa 2020

Tematicky je stratégia postavená na 3 prioritách, 5 cieľoch a 7 hlavných iniciatívach.

3 priority stratégie Európa 2020

  1. Inteligentný rast: vytvorenie hospodárstva založeného na znalostiach a inovácii.
  2. Udržateľný rast: podporovanie ekologickejšieho a konkurencieschopnejšieho hospodárstva, ktoré efektívnejšie využíva zdroje.
  3. Inkluzívny rast: podporovanie hospodárstva s vysokou mierou zamestnanosti, ktoré zabezpečí sociálnu a územnú súdržnosť.

5 cieľov stratégie Európa 2020

  1. Miera zamestnanosti obyvateľov vo veku 20–64 rokov by sa mala zvýšiť zo súčasných 69 % na minimálne 75 %, vrátane väčšieho zapojenia žien, starších pracovníkov a lepšieho začlenenia migrantov medzi pracovnú silu(cieľ SR: 72 %).
  2. Investovať 3 % HDP do výskumu a vývoja (cieľ SR: 1 %, od NPR SR 2013 zvýšenie na 1,2 %).
  3. Zmena klímy a energetika: Znížiť emisie skleníkových plynov najmenej o 20 % v porovnaní s úrovňami z r. 1990 (alebo o 30 % za priaznivých podmienok) / zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie na konečnej spotrebe energie o 20 % / zvýšiť energetickú účinnosť minimálne o 20 % (cieľ SR: znížiť nárast emisií skleníkových plynov mimo sektora ETS tak, aby nepresiahli úroveň z r. 2005 o viac ako 13 % / zvýšiť podiel energie z OZE na   hrubej konečnej spotrebe energie na 14 % / zvýšiť energetickú efektívnosť prostredníctvom úspory 11 % konečnej spotreby energie v porovnaní s priemernou spotrebou v r. 2001 – 2005).
  4. Vzdelávanie: znížiť mieru predčasného ukončenia  školskej  dochádzky zo súčasných 15 % na 10 % a zároveň zvýšiť podiel obyvateľov vo  veku 30– 34 rokov s ukončeným vysokoškolským vzdelaním z 31 % na min. 40 % (cieľ SR: 6 % a 40 %).
  5. Sociálna inklúzia: Vymaniť najmenej 20 miliónov obyvateľov EÚ z rizika chudoby a sociálneho vylúčenia (podiel Európanov žijúcich pod hranicou chudoby jednotlivých krajín by sa mal znížiť o 25%, čím by sa viac ako 20 miliónov ľudí malo dostať nad hranicu chudoby), merané kombináciou ukazovateľov riziko chudoby + materiálna deprivácia + domácnosti s nízkou intenzitou práce (cieľ SR: 170 tisíc ľudí).

Národné ciele stratégie Európa 2020 pre SR boli schválené uznesením vlády SR č. 386/2010 dňa 9. júna 2010 k Návrhu pozície SR k národným cieľom stratégie Európa 2020.Následne  doplnené ciele SR (a v rámci „výskumu“ aj prehodnotené)  boli schválené uznesením vlády SR č. 806/2010 dňa 17. novembra 2010 k Národnému programu reforiem SR 2010, ktorý bol náčrtom programu pre ďalšie obdobie. Uznesením vlády SR č. 256/2011 dňa 20. apríla 2011 bol schválený prvý komplexný národný program reforiem v rámci stratégie Európa 2020, v ktorom boli spresnené aj národné ciele (teda sú aktuálne finálnou verziou cieľov SR a takto ich uvádzame aj vyššie v texte pri jednotlivých cieľoch).

7 iniciatív stratégie Európa 2020

  1.  „Inovácia v Únii“na zlepšenie rámcových podmienok a prístupu k financovaniu výskumu a inovácií s cieľom zabezpečiť, aby inovatívne myšlienky viedli k vytvoreniu produktov a služieb, ktoré zabezpečia rast a pracovné miesta (oznámenie Európskej komisie COM(2010) 546 / KOM(2010)546  z 6.10.2010).
  2.  „Mládež v pohybe“na zlepšenie výsledkov systémov vzdelávania a uľahčenie vstupu mladých ľudí na trh práce (oznámenie Komisie COM (2010) 478 / KOM(2010) 478 z 15.9.2010).
  3. „Digitálny program pre Európu“na urýchlenie zavedenia vysokorýchlostného internetu a čerpanie výhod, ktoré prináša jednotný digitálny trh pre domácnosti a podniky (oznámenie Komisie COM(2010) 245  z 19.5.2010).
  4.  „Európa efektívne využívajúca zdroje“na podporu oddelenia hospodárskeho rastu od využívania zdrojov, podpora prechodu smerom k nízkouhlíkovému hospodárstvu, zvýšenie využívania energie z obnoviteľných zdrojov, modernizáciu odvetvia dopravy a podporu energetickej účinnosti (oznámenie Komisie COM (2011) 21 / KOM (2011) 21 z 26. 1. 2011).
  5. „Priemyselná politika vo veku globalizácie“na zlepšenie podnikateľského prostredia, najmä pre malé a stredné podniky, a na podporu rozvoja pevnej a udržateľnej priemyselnej základne, ktorá bude konkurencieschopná vo svetovom rozsahu (oznámenie Komisie COM(2010) 614 / KOM (2010) 614 z 27.10.2010).
  6. „Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta“na modernizovanie trhov práce a posilnenie postavenia ľudí podporovaním rozvíjania ich zručností počas celého ich života s cieľom zvyšovať účasť na trhu práce a lepšie zosúladiť ponuku na trhu práce s dopytom, vrátane pracovnej mobility (oznámenie Komisie COM (2010) 682 z 23.11.2010).
  7. „Európska platforma na boj proti chudobe“na zabezpečenie sociálnej a územnej súdržnosti, aby všetci mohli využívať výhody plynúce z rastu a zamestnanosti a aby ľudia žijúci v chudobe a sociálnom vylúčení mali možnosť žiť dôstojný život a aktívne sa podieľať na živote spoločnosti (oznámenie Komisie COM(2010) 758 z 15.12.2010).

Nový systém správy ekonomických záležitostí EÚ

je založený na troch hlavných pilieroch:

  1. posilnený hospodársky program s prísnejším dohľadom EÚ: dohodnuté politické priority a ciele, ktoré sú súčasťou stratégie Európa 2020; dodatočné záväzky členských štátov prijaté v rámci Paktu Euro Plus; prísnejší dohľad nad hospodárskymi a fiškálnymi politikami EÚ v rámci Paktu stability a rastu; nové nástroje určené na riešenie makroekonomických nerovnováh a novú pracovnú metódu – európsky semester – zameranú na každoročné hodnotenie hospodárskych a rozpočtových priorít v tom istom čase,
  2. opatrenia na zabezpečenie stability eurozóny:  EÚ v roku 2010 reagovala na dlhovú krízu založenie dočasných podporných mechanizmov pre členské štáty, ktoré v roku 2013 nahradí trvalý Európsky mechanizmus pre stabilitu (EMS). Tieto podporné opatrenia sú podmienené dôslednou fiškálnou konsolidáciou a reformnými programami a sú vyvinuté v úzkej spolupráci s Medzinárodným menovým fondom,
  3. opatrenia na zlepšenie stavu finančného sektora: nové pravidlá a nové agentúry, ktorých cieľom je včasná prevencia problémov, ako aj riadna regulácia a dohľad nad všetkými finančnými subjektmi.

 

Dňa 5.3. 2014 zverejnila Európska komisia svoje oznámenie o stave napĺňania stratégie Európa 2020
Zhodnotenie vykonávania stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného,
udržateľného a inkluzívneho rastu. V r. 2014 Európska komisia tiež vyhlásila verejnú konzultáciu v súvislosti so strednodobou revíziou stratégie Európa 2020.

 

Po nástupe Európskej komisie na čele s predsedom J. C. Junckerom (2014) boli v júli 2015 vydané upravené integrované usmernenia stratégie Európa 2020:

 

Hlavné smery hospodárskych politík  členských štátov a Európskej únie – časť I integrovaných hlavných smerov stratégie Európa 2020

 

Usmernenia politík zamestnanosti členských štátov – časť II integrovaných usmernení stratégie Európa 2020

 

 

Inštitucionálne zabezpečenie stratégie v SR

 

V zmysle uznesenia vlády SR č. 806 zo 17. novembra 2010 k Národnému programu reforiem SR 2010 boli za národných koordinátorov stratégie schválení predsedníčka vlády SR a minister financií SR. Súčasne bolo zrušené uznesenie  vlády SR č. 152 zo 16. februára 2005 k návrhu inštitucionálneho zabezpečenia koordinácie Lisabonskej agendy v Slovenskej republike, v zmysle ktorého boli národnými koordinátormi podpredseda vlády SR pre európske záležitosti (funkcia v r. 2010 zanikla) a minister financií SR.

 

Za ÚV SR úlohy národného spolukoordinátora od roku 2007 zabezpečoval odbor prierezových priorít, ktorý bol od roku 2014 zaradený do sekcie Centrálny koordinačný orgán (S CKO). Odbor priebežne dohliadal najmä na priemet stratégie do systémových dokumentov a operačných programov ŠF a KF / EŠIF a zapájal sa do kľúčových aktivít v rámci stratégie.  Aj po delimitácii S CKO na novovzniknutý Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu odbor pokračuje v týchto aktivitách.

 

CKO

Používaním stránok prevádzkovaných Marian Novota súhlasite s používaním cookies, ktoré nám pomáhajú zabezpečiť lepšie služby

Súhlasim