Stanovisko R. Rašiho na vyjadrenia SaS k čerpaniu eurofondov

SaS sa opätovne snaží vyvolať dojem, že Slovensko má výraznejší problém s eurofondami ako iné krajiny, pritom patríme k najtransparentnejším krajinám Európske únie.

Ako jedna z mála prijímateľských krajín zverejňujeme kompletné strojovo spracovateľné dáta (open data) o eurofondoch zo systému ITMS 2014+.  Úrad podpredsedu vlády prijal 38 opatrení na zvýšenie transparentnosti a zjednodušenie čerpania štrukturálnych fondov, pričom Slovensko spolupracuje ako prvá krajina únie s OECD v boji proti korupcii a podvodom. Vedieme zložité rokovania nielen o budúcom rozpočte EÚ a o politike súdržnosti po roku 2020, ale aj o podmienkach čerpania. V pracovnej skupine Partnerstvo pre politiku súdržnosti 2020+ vedieme na vysokej odbornej úrovni aj rokovania o prioritách Slovenska v novom programovom období.

Pracovná skupina Partnerstvo pre politiku súdržnosti 2020+ je odborná skupina, ktorej členmi sú okrem zástupcov ÚPVII a jeho sekcie Centrálny koordinačný orgán aj zástupcovia riadiacich orgánov, splnomocnenci vlády, zástupcovia NKÚ, PMÚ, ÚVO, akademického sektora a univerzít, zástupcovia samosprávnych krajov, miest, ZMOS-u, zamestnancov a zamestnávateľov, komôr a tretieho sektora, vrátane nadácií. V pracovnej skupine tiež pôsobia zástupcovia Slovensko.Digital, Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť či Rady mládeže Slovenska.

V prípade, že by sa jej členmi stali politici zo SaS alebo inej politickej strany, odborná diskusia by sa s veľkou pravdepodobnosťou zmenila na politickú agitáciu. Táto pracovná skupina pracuje už od februára 2017 a aktívne prispieva k formovaniu politiky súdržnosti po roku 2020. Je smutné, že „odborníci“ z SaS si jej fungovanie všimli až teraz.

SaS si dnes po dvoch týždňoch všimla aj výročnú správu OLAF. Predstavitelia SaS zabudli na tlačovej konferencii povedať, že opatrenia na stransparentnenie a zjednodušenie eurofondov, ktoré prijal Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu, sa pozitívne odzrkadľujú aj v tejto správe. Kým v roku 2016 OLAF vyšetroval Slovensko v ôsmich prípadoch a v piatich z nich prijal aj odporúčania, v minulom roku to boli len štyri prípady. Dva z nich uzavrel s odporúčaniami. V tomto roku náš úrad rozbieha aj spoluprácu s OECD, s ktorou podpísal memorandum o spolupráci v boji proti korupcii a podvodom.

OLAF v správe tiež uvádza, že Slovensko vykonalo 1672 kontrol na úrovni členského štátu. Účelom týchto kontrol je predchádzať vzniku nezrovnalostí a chrániť nielen európsky, ale aj štátny rozpočet. Vysoký počet realizovaných kontrol poukazuje na fakt, že kontrolné orgány Slovenskej republiky sú mimoriadne aktívne vo svojej činnosti a darí sa im predchádzať vzniku veľkého objemu nezrovnalostí, resp. odhaľovať prípady iných  porušení pravidiel implementácie (vrátane podvodných konaní). Richard Sulík tvrdí, že Slovensko si robí veľkú hanbu, keď nedokáže účinne riešiť nezrovnalosti. Týmito tvrdeniami však pán Sulík robí hanbu sám sebe, pretože niekoľko rokov už pôsobí v Bruseli a problematike zjavne nerozumie.

Čo sa týka byrokracie, ÚPVII je prvý vo frontovej línií na zjednodušenie čerpania. Aj preto okrem Akčného plánu hľadá aj ďalšie možnosti na zjednodušenie čerpania štrukturálnych fondov a skrátenie procesov verejného obstarávania. Naše procesy musia byť nastavené podľa smerníc Európskej únie, nemali by sme byť pápežskejší ako pápež a vyžadovať viac, ako vyžaduje únia. Opozícia na jednej strane kritizuje zjednodušenia, na druhej strane hovorí o prílišnej byrokracii.

 

Posledná aktualizácia « Späť na aktuality