Reakcia na vyjadrenie expertov politickej strany SaS

Od vzniku Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu stúplo čerpanie eurofondov o 785,1 percenta, čo predstavuje 1,6 mld. EUR.  K 23. februáru 2018 bolo z celkovej alokácie vyčerpaných 1,815 mld. eur, čo predstavuje 11,72 percenta.  V súčasnosti sú zverejnené výzvy na projekty z eurofondov až na úrovni 80% a takmer 36% je zazmluvnených. Úrad podpredsedu vlády nezdieľa mediálne prezentované obavy politickej strany SaS o problémoch s tzv. výkonnostnou rezervou, ktorá podľa nášho prepočtu predstavuje 1,36 miliardy eur.  Tak ako ÚPVII a vláda na Slovensku, tak  aj samotná Európska komisia podniká kroky na efektívne využitie týchto zdrojov v členských krajinách.

Strana SaS  zavádza, keď tvrdí, že Slovensko príde o takzvanú výkonnostnú rezervu a že musíme vyčerpať ešte dve miliardy eur. Pre splnenie finančného ukazovateľa výkonnostného rámca je potrebné do konca roka vyčerpať ešte 1,36 mld. eur pri aktuálne  platnom znení operačných programov.

V súčasnosti tiež prebieha odborná diskusia s EK  s cieľom  pripraviť revízie jednotlivých operačných programov, pričom zmena sa bude týkať najmä ukazovateľov výkonnostného rámca. Tieto revízie  je potrebné predložiť na schválenie EK najneskôr do 30. 6. 2018. Ako výsledok sa očakáva zníženie výšky čerpania pre splnenie výkonnostného rámca.

Možnosťou presunov finančných prostriedkov v rámci operačných programov alebo medzi nimi sa zaoberala aj Vláda SR z iniciatívy podpredsedu vlády P. Pellegriniho  na svojom rokovaní dňa 7. 2. 2018, pričom uznesenie č. 77 jasne hovorí o potrebe analyzovať  možnosti presunu finančných prostriedkov v rámci OP, medzi prioritnými osami, ako aj medzi jednotlivými operačnými programami, pri zohľadnení priorít, aktuálneho stavu čerpania a reálnych možností revízií OP.

Samotná EK v súčasnosti prichádza s návrhom, na základe ktorého členským štátom umožní, aby použili celú výkonnostnú rezervu alebo jej časť na podporu štrukturálnych  reforiem namiesto podpory konkrétnych projektov. V realite to znamená, že žiadny členský štát, ktorý by nesplnil výkonnostný rámec, nepríde o výkonnostnú rezervu,  ale ju môže  použiť na národné programy reforiem.

Úrad podpredsedu vlády od svojho vzniku predstavil už desiatky opatrení na zjednodušenie a stransparentnenie čerpania eurofondov. Dôkazom toho je aj prijatý Akčný plán na zjednodušenie a zvýšenie transparentnosti, ktorý zavádza dokopy 38 konkrétnych opatrení, pričom k 1. 1. 2018 bolo 22 z nich už aj reálne implementovaných a zavedených do praxe (náhodné prideľovanie žiadostí odborným hodnotiteľom, zverejňovanie hodnotiacich hárkov projektov, povinné hodnotenie projektov nad 10 mil. eur skupinou hodnotiteľov, nahradenie papierovej komunikácie elektronickou a ďalšie).

ÚPVII vníma potrebu ďalšieho zjednodušovania a zvyšovania transparentnosti, a preto pripravuje ďalšie opatrenia, pričom sa zameria na tie procesy, ktoré dlhodobo spôsobujú vysokú mieru byrokracie a predlžovanie procesov. Ide najmä o proces verejného obstarávania, ktorého trvanie a náročnosť znemožňuje prostriedky fondov EÚ efektívne a účelne čerpať. Naším cieľom je zásadným spôsobom existujúce lehoty skrátiť a umožniť akceleráciu čerpania v rokoch 2018 až 2020.

Za nerealizovateľný pokladáme aj návrh, aby všetky operačné programy spravoval jeden úrad. Každé z ministerstiev je zodpovedné za vymedzený rozsah právomocí a implementuje konkrétnu oblasť politiky. Odčlenením implementačnej (eurofondovej) zložky z jednotlivých ministerstiev a jej koncentráciou na jednom mieste, resp. úrade môže dôjsť ku skomplikovaniu realizácie tej ktorej oblasti (napr. politiky trhu práce, podpory podnikateľského prostredia, dopravy, resp. ochrany životného prostredia). Skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že štáty, ktoré prešli na centralizovaný model riadenia eurofondov, z tejto praxe ustupujú práve pre jeho nízku flexibilite.

 

Posledná aktualizácia « Späť na aktuality