Raši: Prvý návrh rozpočtu EÚ považujem za pozitívny

Prvý návrh viacročného finančného rámca, resp. rozpočtu Európskej únie na roky 2021 až 2027, ktorý predstavila Európska komisia 2. mája, považuje podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Richard Raši za jasný a pozitívny signál. Jednou z priorít aj po vystúpení Veľkej Británie z EÚ totiž zostáva kohézna politika zameraná na podporu znižovania rozdielov medzi regiónmi. Vicepremiér vo štvrtok rokoval o tejto téme s podpredsedom EK Marošom Šefčovičom a očakáva, že pri vyjednávaní bude Slovensko úspešné a v novom programovom období získa čo najviac finančných prostriedkov.

Prípadný pokles príjmov zo zdrojov EÚ pre Slovensko by podľa R. Rašiho mohol byť kompenzovaný aktivitou v centrálnych koordinovaných programoch, ktoré riadi priamo Európska komisia. “Práve táto časť finančnej podpory sa má v budúcnosti navyšovať, pričom naša krajina má v čerpaní týchto zdrojov ešte veľké rezervy,” uviedol vicepremiér.

V dôsledku toho, že Slovensku sa v posledných rokoch darilo, má historicky najnižšiu nezamestnanosť a podiel HDP na občana vzrástol z 55 % priemeru EÚ v roku 2003 na súčasných 77 %, by naša alokácia z európskeho rozpočtu na ďalšie programové obdobie rokov 2021–2027 mala byť nižšia. Zároveň by eurorozpočet mal mať úplne inú štruktúru, tretina z neho pôjde na nové priority.

Dôvodom je zmien je najmä odchod Británie a nové priority, na ktorých sa dohodli lídri počas bratislavského summitu. Ide o boj s terorizmom, lepšiu výmenu bezpečnostných informácií či priority zamerané na mladých ľudí. Na ich vykrytie a na minimalizovanie dôsledkov brexitu by mal slúžiť rozpočet, ktorý má hodnotu 1,11 % HDP 27 členských krajín Únie. Ako bude na základe legislatívnych návrhov vyzerať kohézna politika aj pomoc pre poľnohospodárov, bude podľa M. Šefčoviča jasné v priebehu 4 – 5 týždňov.

R. Raši považuje za jednu z priorít Slovenska väčšiu možnosť flexibility presunu finančných prostriedkov presne podľa národných potrieb. “Dôležitou pozíciou bol integrovaný regionálny prístup, aby sa vytvárali priority a programy podľa potrieb regiónov, kde sa podpora z kohéznej politiky má sústrediť,” uviedol vicepremiér. Spomenul zároveň aj podporu orientácie na výsledky a nižšiu byrokraciu, zjednodušenie procesov od začiatku až po záverečné vyúčtovanie prijímania peňazí EÚ. “Tu by sme chceli, aby naozaj bol dôležitý výsledok, ktorý sa dosiahne, a nebola tá absolútna sústredenosť na formálny byrokratický proces,” dodal Raši. Súčasne by mala byť podľa neho nižšia miera spolufinancovania prijímateľov, aby platili pri realizácii eurofondov čo najmenej. Podiel samospráv je teraz 5 percent.

 

Zdroj: TASR, SITA, ÚPVII

 

Posledná aktualizácia « Späť na aktuality