Raši a EIB: Centrálne riadené programy chceme začať naplno využívať už teraz

Kohézna obálka pre Slovensko bude v novom programovom období po roku 2020 v celej EÚ znížená, preto sa treba naučiť  využívať aj iné formy financovania. Uviedol to podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu Richard Raši po rokovaní s viceprezidentmi Európskej investičnej banky (EIB) Vazilom Hudákom a Alexandrom Stubbom. Témou pracovného stretnutia bol najmä návrh financovania kohéznej politiky v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci, stratégia investícií SR a spolupráca s EIB.

“Rozprávali sme sa o možnostiach, ktoré nám EIB vie poskytnúť,” informoval podpredseda vlády SR. Jednou z možností spolupráce SR a EIB je podľa Rašiho spolufinancovanie eurofondových projektov. “Vieme, že sa navrhuje, aby miera kofinancovania zo strany prijímateľov eurofondov bola väčšia. Vidíme tu priestor na to, aby sme mohli naplno čerpať eurofondy a práve kofinancujúcim partnerom by mohla byť EIB,” povedal Raši. “Veľký priestor vidíme v hybridných modeloch financovania. Spolupráca s EIB sa nám osvedčila aj v minulosti pri financovaní diaľnic a rýchlostných ciest,” uviedol s tým, že treťou oblasťou možnej spolupráce SR a EIB sú inteligentné mestá (Smart Cities), kde je EIB výrazne aktívna. Pomáha aj z oblasti expertnej úrovne a zároveň pripravuje programy na spolufinancovanie aktivít súvisiacich so smart cities.

“V klasickej kohéznej obálke sa chceme sústrediť na vyrovnávanie regionálnych rozdielov aj na čerpanie centrálne riadených, tzv. komunitárnych programov, kde je v budúcom programovacom období vyčlenených až 175 miliárd eur, z ktorých SR doteraz takmer nečerpala,” dodal podpredseda vlády SR.

Podľa viceprezidenta EIB Vazila Hudáka Európska investičná banka od roku 2004 do súčasnosti na Slovensku investovala 6,6 miliardy eur, teda v priemere 500 miliónov eur ročne. “Z projektov podporených EIB je veľmi viditeľný napríklad obchvat Bratislavy,” dodal Hudák. Nový rozpočet EÚ po roku 2020 bude podľa neho iný, ovplyvnený najmä brexitom a tým, že EÚ má viac cieľov zahŕňajúcich napríklad otázky migrácie či obrannej politiky.

Zdroj: TASR, ÚPVII

Posledná aktualizácia « Späť na aktuality