Preskočiť na hlavný obsah
SK

Doména gov.sk je oficiálna

Toto je oficiálna webová stránka orgánu verejnej moci Slovenskej republiky. Oficiálne stránky využívajú najmä doménu gov.sk. Odkazy na jednotlivé webové sídla orgánov verejnej moci nájdete na tomto odkaze.

Táto stránka je zabezpečená

Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom domény webového sídla.

Vyšehradská konferencia k digitálnej transformácií v novej ére: súčasný stav a budúce výzvy

Dňa 6. júna 2019 sa v Bruseli uskutočnila medzinárodná konferencia Vyšehradskej skupiny k digitálnej transformácii. Konferenciu organizovala Styčná kancelária SR pre výskum a vývoj v Bruseli spoločne so Stálym zastúpením Slovenskej republiky pri EÚ s aktívnou podporou Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu. Konferencia uzatvárala záverečné podujatia slovenského predsedníctva vo Vyšehradskej skupine.

Cieľom poldenného podujatia bolo vytvoriť priestor pre odbornú diskusiu 130 zúčastnených odborníkov, politických aktérov, profesionálov a výskumníkov z rozličných oblastí, ktorí majú priamu skúsenosť so zavádzaním digitálnych technológií do praxe. Medzi hlavné témy patrili prezentácie globálnych digitálnych trendov ako aj európskych a národných politických stratégií v oblasti digitálnej transformácie a tiež prezentácie výskumných pracovníkov a inovátorov z krajín V4, ktorí prispievajú k vytváraniu nových poznatkov a praktických aplikácií.

Zástupca Generálneho riaditeľstva pre komunikačné siete, obsah a technológie Európskej komisie (DG CNECT) Khalil Rouhana na úvod konferencie zhrnul hlavné výsledky úspešnej Stratégie o jednotnom digitálnom trhu za ostatných 5 rokov v oblasti informatizácie, ktoré mali silný vplyv na podnikateľov a na bežný život občanov. Niektorými z nich je napríklad zrušenie roamingových poplatkov v rámci EÚ, zrušenie neodôvodneného geografického blokovania, či napríklad spustenie iniciatívy Wifi4EU, ktorá pomáha mestám a obciam zavádzať verejné a bezplatné internetové pripojenie. Rouhana pripomenul, že EÚ má  ambíciu byť globálnym lídrom v oblasti digitálnej agendy, čomu je prispôsobený viacročný finančný rámec na roky 2021-2017. Najväčšie miliardové investície by mali ísť do rozvoja umelej inteligencie, superpočítačov, kybernetickej bezpečnosti a prepojiteľnosti informačných systémov naprieč Európou.

Podujatie pokračovalo diskusiou zástupcov troch generálnych riaditeľstiev Európskej komisie a OECD. Rečníci v paneli sa zhodli, že EÚ má všetky predpoklady na to, aby sa stala lídrom v oblasti digitálnej transformácie vo svete. Práve digitálne technológie  majú veľký potenciál v riešení tak dôležitých problémov, ako sú napríklad bezpečnosť občanov, ekonomický rast, ochrana životného prostredia či zlepšenie zdravotnej starostlivosti.  Dôkazom tejto ambície je vytvorenie osobitného digitálneho programu (fondu) s titulom Digitálna Európa, ktorý má za cieľ financovať a podporovať digitálne riešenia pre lepšiu budúcnosť. Veľkou výzvou zostávajú naďalej nedostatočné digitálne znalosti, zručnosti a kompetencie nie len občanov, ale aj expertov. Samostatnou kapitolou je rovnako riešenie zamestnanosti a vytváranie nových pracovných miest. OECD prízvukovalo, že jeho odporúčania do veľkej miery zohľadňujú strategické smerovanie digitálnej politiky EÚ, avšak posúvajú ju ďalej na globálnu úroveň.

Druhá časť konferencie sa venovala perspektíve Vyšehradských krajín. Predstavitelia národných administratív predstavili svoje stratégie a akčné plány. Slovensko prijalo začiatkom mája nadrezortnú vládnu stratégiu, ktorá definuje víziu a priority Slovenska v kontexte prebiehajúcej digitálnej transformácie. Česká republika sa rozhodla k téme pristúpiť iným spôsobom a vytvorila vlastnú stratégiu s troma hlavnými piliermi a 15 cieľmi. Prvým je spolupráca medzi ministerstvami v rámci ČR a spolupráca s EÚ v oblasti vytvárania užívateľsky prijateľnej legislatívy; druhým pilierom je e-governmment  a tretím sú oblasti, ktoré sú mimo verejných služieb ako napríklad Priemysel 4.0. Poľsko, ako aj v Maďarsko sa vo svojich plánoch zameriavajú na digitálnu bezpečnosť, dáta, ale aj riešenie problému nedostatku digitálnych zručností. Maďarsko má v pláne užšie zameranie na súkromné podniky a ich plynulý prechod na najvyšší stupeň digitalizácie. Diskutujúci označili za kľúčovú najmä vzájomnú komunikáciu, dostatočný a správne nastavený rozpočet a pomoc podnikom a inštitúciám, aby mohli efektívne koordinovať svoje aktivity.